Antidekubitné matrace
Predtým, ako si niečo povieme o antidekubitných matracoch, poďme sa pozrieť bližšie na to, proti čomu tento špeciálny typ matraca bojuje.
Hlavnou témou tohto článku sú preležaniny, ktoré odborne voláme dekubity. Ešte odbornejšie (latinsky) im hovoríme dekubitus.
Preležaniny sú defekty kože a podkožných štruktúr, ktoré vznikajú ako dôsledok priameho tlaku podložky na problematické miesta. Preležaninami trpia najmä imobilní pacienti – trvalo ležiaci na lôžku, ľudia so zhoršeným zdravotným stavom či starší ľudia. Dekubity sa za určitých okolností môžu vyskytnúť aj u mladých a zdravých ľudí, je to však omnoho menej pravdepodobné.
Najzraniteľnejšie miesta (najčastejšie postihnuté) sú miesta, kde sa nachádzajú kosti. Najväčšie problémy sa tak objavujú v krížovej krajine, v oblasti kolien, piat, členkov, vonkajšej hrany chodidiel a v oblasť bedier.
Vo všeobecnosti preležaniny vznikajú ako dôsledok nedostatočného prekrvenia špecifickej časti ľudského tela. Ak je vyvíjaný sústavný tlak na citlivé miesto pacienta, dochádza k výraznému spomaleniu prietoku krvi, až k zastaveniu prekrvenia.
Krv je nositeľom kyslíka – stará sa o dodávku kyslíka do buniek. Na rozdiel od ďalších častí ľudského tela, koža a podkožné tkanivá nie sú na kyslík nijako extra náročné. Nedostatok kyslíka v mozgu spôsobuje trvalé zmeny v priebehu niekoľkých sekúnd. Pri koži je to diametrálne odlišná situácia. Stále to však neznamená, že pokožka dokáže žiť úplne bez dodávok kyslíka a ďalších esenciálnych živín.
Priamym dôsledkom nedostatku kyslíka je odumretie bunky. Takýto jav kdekoľvek v ľudskom tela sa nazýva nekróza a je to rovnako nepríjemné, ako to znie. Nekróza veľmi ľahko vedie k infekcii a ďalším nebezpečným komplikáciám. O nebezpečenstve dekubitov svedčí fakt, že pacienti s týmto zdravotným problémom majú 4-násobnú úmrtnosť ako pacienti bez preležanín.
5 štádií preležanín
- stupeň – ostro ohraničené sčervenanie kože. Pokiaľ je dekubit diagnostikovaný v tomto štádiu, je stále reverzibilný – teda kožu je možné dostať do pôvodného stavu.
- stupeň – začervenanie pokožky sa mení na jej poškodenie. Objavujú sa na nej pľuzgieriky. Poškodenie pokožky však nezasahuje do nižších vrstiev kože.
- stupeň – vzniká nekrotický vred, ktorý prestupuje všetkými vrstvami pokožky
- stupeň – nekrotický vred zasahuje svaly a šľachy
- stupeň – nekróza postupuje svalom, dochádza k deštrukcii svalu, nekróza sa dostáva až na kosť
Faktory napomáhajúce vzniku preležanín
- dlhotrvajúci tlak na problematické miesta
- trenie problematických miest
- vlhkosť spôsobená pomočovaním či nedostatočne vysušenou bielizňou
- pohlavie – ženy sú náchylnejšie na preležaniny ako muži
- mobilita – imobilní pacienti sa musia spoliehať na starostlivosť ostatných ľudí
- zdravotný stav – telesná teplota nad 39 °C, málokrvnosť, narkóza, ťažká depresia, sedatíva, nízka vrstva podkožného tuku, kóma, obezita.
- výživa – dehydratácia, nízka hladina minerálov
Prevencia preležanín
Pri boji proti dekubitom je jednoznačne najdôležitejšia prevencia. Dekubity dokážu byť život ohrozujúcou komplikáciou. Do pôvodného stavu je možné pokožku pacienta vrátiť iba pri včasnom spozorovaní problému. Na to sa však nemožno spoliehať. Pri pacientoch, u ktorých vieme, že sú náchylní na tvorbu preležanín, je potrebné zabezpečiť prevenciu.
Až 95 percentám prípadov dekubitov je možné správne navrhnutou prevenciou predísť. Pri tejto prevencii je kľúčové správne polohovanie. Princíp je veľmi jednoduchý – pacienta, u ktorého hrozia dekubity, je potrebné pravidelne obracať. Hovorí sa o obrátení každé dve hodiny. Pacient leží na chrbte, potom ho personál nemocnice obráti na pravý bok, následne späť na chrbát a potom na ľavý bok. A takto to ide dookola.
Pri obmieňaní polôh je potrebné zamedziť akémukoľvek treniu – za týmto účelom sa používajú špeciálne podložky.
Aktívne a pasívne antidekubitné matrace (a ďalšie pomôcky)
V súčasnosti sa pri starostlivosti o pacientov náchylných na vznik preležanín používa množstvo dômyselných pomôcok. Oproti minulosti sa v tomto smere spravil veľký pokrok.
Sme omnoho ďalej vo vývoji materiálov, z ktorých sa dajú vyrobiť špičkové zdravotné materiály. Dobrým príkladom sú kvalitné polyuretánové peny. Teraz nehovoríme o lacnom molitane, ale o studených či pamäťových penách. Takéto materiály vytvárajú úplne odlišný kontakt s pokožkou. Ani ten najlepší materiál by však nepriniesol želané výsledky. Dôležitá je aj povrchová úprava matraca, vďaka čomu sa zmierňuje tlak vyvíjaný na pokožku. Toto všetko sú matrace, ktoré označuje ako pasívne.
Omnoho účinnejšie sú však aktívne antidekubitné matrace. Tie sú vhodné najmä pre ťažké prípady imobilných pacientov. Ide o špeciálne zdravotné matrace, ktoré sú nevhodné do bežných spální.
Aktívne antidekubitné matrace pracujú na princípe premenlivých kontaktných plôch. Pacientovo telo nie je zospodu podporované stále rovnakými kontaktnými plochami – tie sa menia. Ako je to možné? Celé to funguje na princípe nafukovačky. Špeciálny kompresor umiestnený pri posteli striedavo vháňa vzduch do rôznych výstupov. Každých 20 až 30 minút je polovica „bublín“ na matraci nafúknutých, pokým druhá polovica je vyfúknutých. Na žiadne miesto na tela pacienta tak nie je vyvíjaný tak dlhšie ako pol hodinu. To je dostatočne krátko na to, aby sa predišlo vzniku nebezpečných preležanín.
Ani táto špeciálna technologická pomôcka sa však nezaobíde bez dôslednej starostlivosti zdravotných pracovníkov.
Máte otázky, chcete poradiť s výberom matraca, postele, či iného vybavenia spálne?
Neváhajte a kontakujte nás.