Pred 50. rokmi vedci verili, že keď ľudia zaspali, ich mozgy a telá prešli do režimu „vypnutia“ a vstúpili do pasívneho stavu, ktorý im umožnil zotaviť sa z predchádzajúceho dňa.  Odvtedy sa ale naučili, že spánok je oveľa komplikovanejší a oveľa aktívnejší stav, ako si mysleli. V skutočnosti náš mozog prechádza počas spánku určitými fázami. Je to predvídateľný cyklus, ktorý zahŕňa dve odlišné časti – REM a Non–REM (Rapid Eye Movement – rýchly pohyb očí).

Čo sa deje s naším telom počas jednotlivých fáz spánku

Non-REM spánok

Prvá fáza

Keď človek začína byť ospalý, dostáva sa do prvej fázy spánku. V priebehu niekoľkých minút (niekedy aj v priebehu niekoľkých sekúnd) po zaspatí mozog vytvorí tzv. alfa a theta vlny a pohyby vašich očí sa spomaľujú. Tento úvod do spánku je pomerne krátky a môže trvať až sedem minút. Tu sa nachádzate vo svetelnom štádiu spánku, čo znamená, že ste trochu v strehu a môžete sa ľahko prebudiť. Nemusíte si vtedy ani myslieť, že ste spali. Táto fáza je prvou etapou pri zdriemnutí.

V tejto fáze je tiež normálne, že človek počas spánku zažije „hypnické trhnutie“. Je to náhle, krátke trhnutie svalov, ku ktorému môže dôjsť spolu s „padacím pocitom“, keď ste v posteli. Ak k tomu dôjde, tento náhly pohyb môže alebo nemusí prebudiť váš spánok. Dospelí trávia najmenej spánku v tejto prvej fáze, čo predstavuje asi 5 percent z ich celkového času spánku.

Druhá fáza

Krátko po ukončení prvej fázy spánku človek vstúpi do tohto druhého štádia, ktoré zvyčajne trvá 10 až 25 minút. Je to tiež fáza považovaná za obdobie ľahkého spánku. Počas tejto fázy, ktorá je tiež pomerne rýchla, prichádza už k postupnému zaspávaniu. Ak vás počas nej niekto alebo niečo zobudí, bude sa vám opäť zaspávať oveľa ťažšie. Mozog vytvára náhle zvýšenie frekvencie mozgovej vlny známej ako spánkové vretienka. Potom sa mozgové vlny spomaľujú, klesá telesná teplota, oči sa prestávajú hýbať a dýchanie sa stabilizuje.

Keď sa spánkové cykly opakujú celú noc, človek trávi viac času v druhej fáze spánku ako v ktoromkoľvek inom štádiu. Dospelí trávia v druhej fáze približne 55 percent svojho celkového času spánku. Ak by ste si chceli len na krátko „zdriemnuť“, mali by ste sa zobudiť práve po tejto fáze spánku.

Tretia a štvrtá fáza

Spánok potom postupuje do svojej tretej fázy, ktorá sa často označuje ako „pomalá vlna“, „delta“ alebo „hlboký“ spánok. („delta“ vlny sú typom pomalých mozgových vĺn). Tretia fáza je začiatkom hlbokého spánku, keď mozog začína produkovať práve tieto pomalšie vlny Delta. Nenastáva žiadny pohyb očí ani svalová aktivita. V tomto okamihu je pre vás trochu ťažšie sa prebudiť, pretože vaše telo menej reaguje na vonkajšie podnety. Mozog vytvára ešte viac delta vĺn a potom sa presuniete do ešte hlbšej a regeneratívnejšej fázy spánku. Počas tejto fázy je najťažšie sa prebudiť. Vtedy si telo opravuje svaly a tkanivá, stimuluje rast a vývoj, posilňuje imunitné funkcie a buduje energiu na ďalší deň.

Tretia fáza spánku trvá približne 20 až 40 minút a je to obdobie hlbokého spánku, kedy sa človek pripravuje na ďalší deň. Ak vás niekto prebudí počas tejto fázy, môžete byť extrémne podráždení a dezorientovaní. Súčasťou tretej fázy spánku sú aj sny a nočné mory. Nočné mory, nazývané aj spánkové hrôzy, sa vyskytujú zvyčajne u detí a vtedy dieťa môže sedieť v posteli počas spánku a kričať. Tretia fáza spánku najdlhšie pretrváva u dojčiat a malých detí, avšak s vekom neustále klesá.

REM spánok

Spánok REM obvykle nastáva, keď vstúpite do režimu spánku asi 90 minút po počiatočnom zaspávaní. Prvý REM cyklus v noci trvá asi 10 minút, ale každá nasledujúca REM fáza sa s pokračovaním noci progresívne predlžuje a môže trvať až hodinu. Charakteristickým znakom REM spánku je to, že oči človeka sa pohybujú rýchlo zo strany na stranu pod zatvorenými viečkami. Hoci k tomuto pohybu očí nemusí prísť vždy, vedci presne nevedia, prečo k tomu dochádza, hoci niektorí špekulovali, že je to spojené so snom.

Na podporu tohto nápadu je REM spánok fázou, v ktorej sa vyskytuje najviac snových a živých snímok. Ľudia si často nepamätajú veľkú časť zo svojich snov, ale s väčšou pravdepodobnosťou si po prebudení vybavia aspoň niektoré aspekty sna.

Zvyšuje sa srdcová frekvencia a krvný tlak a dýchanie sa stáva rýchlym, nepravidelným a plytkým. REM spánok hrá dôležitú úlohu pri učení a funkcii pamäte, pretože vtedy mozog konsoliduje a spracúva informácie zo dňa predtým, aby ich mohol uložiť vo vašej dlhodobej pamäti.

Je dôležité poznamenať, že tieto fázy trvajú rôznu dobu v rôznom veku, to znamená, že spánkový cyklus dieťaťa bude vyzerať inak ako u dospelého alebo staršieho jednotlivca. Väčšina spánku mimo REM sa vyskytuje skoro v noci a dĺžka REM období sa s pribúdajúcou nocou predlžuje. Preto existuje veľká šanca, že sa ráno zobudíte zo sna – dúfajme, že sladkého.

Zobúdzanie

Na konci spánkového cyklu, teda po poslednej REM fáze spánku, dochádza k zobúdzaniu. Vtedy začnete vnímať svoje okolie. Táto fáza je najideálnejšia na zobúdzanie a preto, ak sa v nej zobudíte aj vy, bude sa vám oveľa lepšie vstávať a váš organizmus bude zotavený a pripravený na ďalší deň.

Máte otázky, chcete poradiť s výberom matraca, postele, či iného vybavenia spálne?
Neváhajte a kontakujte nás.