Na to, aby vás zaujal príbeh matracov, nemusíte byť  žiadnym milovníkom dejepisu.   Cez históriu môžeme nazrieť do spálne naších predkov.  Moderná spálňa má toho veľmi málo spoločného s tým, kde prespávali ľudia v minulosti. Nemusíme ísť ani tak ďaleko.  Stačí sa vrátiť o dve či tri generácia nazad, aby ste sa ponorili do úplne odlišného sveta.

Veľkú časť minulosti sa ľudstvo muselo spoliehať výlučne na prírodné materiály. Na matrac mohli použiť iba to, čo našli vo svojom okolí. Rozdiel v kvalite jednotlivých materiálov bol akurát v ich spracovaní. Z hygienického pohľadu možno takéto matrace len ťažko porovnať s tým, čo sa používa dnes.

Objavenie syntetických materiálov

Najväčšiu revolúciu v spálni spôsobilo postupné objavovanie sveta plastov. Prvé plasty, ktoré vznikali chemickým spracovaním celulózy, sa objavili už v polovici 19. storočia.  Väčší posun v tomto smere však nastal až v 20. storočí. V roku 1907 bol vynájdený bakelit. V roku 1930 polystyrén. Polyuretán (materiál často používaný pri výrobe moderných matracov) uzrel svetlo sveta v roku 1937.  Raketový vývoj plastov nastal po druhej svetovej vojne. Výsledky tohto radikálneho posunu vpred si užívame aj dnes.

Najstarší matrac na svete

Najstarší nález postele pochádza z jaskyne v dnešnej Juhoafrickej republike. Lôžko pozostávalo z ostríc. Na nich bola s veľkou pravdepodobnosťou vrstva lístia. Najstaršia nájdená posteľ v Európe sa datuje do 3. tisícročia pred naším letopočtom. Archeológovia ju našli v dnešnom Škótsku. Posteľ pozostávala z kameňov, na ktorých pravdepodobne bolo niečo mäkšie.

Prvotná posteľ nebolo žiadne komplikované zariadenie. Funkcia bola veľmi prostá – spať nad úrovňou zeme. Spánkom nad zemou sa človek vyhol rôznemu hmyzu, prievanu a ďalším negatívnym faktorom.

Samotný matrac bol už druhotným problémom. V dávnych časoch sa na pohodlie veľa nemyslelo. Dôležité bolo prežiť a vyspať sa. Nejaký základný materiál na zmäkčenie podložky sa vždy niekde našiel – či už šlo o lístie, trávu, alebo zvieracie kože.

Egyptské postele a matrace

Kým Európa v období 2 až 3 tisíc rokov pred naším letopočtom žila veľmi biedne, Egypt kultúrne rozkvital. A bolo to vidieť aj na spálňach. U bohatších rodín by ste našli drevené postele, kde bolo treba liezť po rebríku. Mali tam aj závesy, plachty, operadlá a tak ďalej.

Rím

Staroveký Rím bol svojho času kultúrne najvyspelejšou časťou sveta. Opäť to bolo možné vidieť aj v spálňach.

Matrace boli vypĺňané rôznymi prírodnými materiálmi – rákosie, seno, ovčia vlna či perie. Zo všetkých týchto materiálov bolo najviac cenené perie. Vo väčšom rozsahu sa však perie začalo používať až na konci existencie Rímskej ríše. Práve vtedy sa ľudia začali enormne zaujímať o luxus.

Ako to vyzeralo na Slovensku v minulosti?

Ako to vyzeralo na Slovensku pred dvoma či troma tisíckami rokov nazad? Ťažko povedať. Ľudia sa určite netrápili nad tým, aký materiál použiť na výrobu matraca. Pravdepodobne spali, kde sa dalo. Požiadavky na pohodlie boli druhoradé.

Zaujímavá je skôr nedávna milosť. Nemusíme ísť tak ďaleko do histórie, aby sme objavili veľmi zaujímavý svet, ktorý bol  v prvom rade nerozlučne spojený s okolitou prírodou.

Naši predkovia bývali v malých chalúpkach, ktoré mali iba jednu hlavnú miestnosti, kde sa varilo, jedlo a spalo. V zime sa tam dokonca aj pracovalo. Ľudia spávali na matracoch, ktoré vtedy nazývali strožliaky.

Strožliak bol na danú dobu relatívne komfortný matrac. Nebol síce ortopedický, bol však 100-percentne bio. A navyše absolútne recyklovateľný. Mal teda všetky atribúty, ktoré sú v súčasnosti také populárne.

Strožliak bol jednoduché plátenné vrece rozprestreté na posteli. Bolo naplnené slamou. V niektorých oblastiach Slovenska sa mohla používať aj iná výplň – ako napríklad porozrezávané kukuričné šúpolie.

Ťažko povedať, ako sa na takomto strožliaku spalo. Bolo by potrebné si to vyskúšať na vlastnej koži. Určite vás však hneď napadla otázka hygieny. Na takomto matraci by sa určite nevyspal alergik. Prachu bolo pri tomto matraci naozaj dosť.  Vnútorná výplň strožliaku sa ale pravidelne menila. Robilo sa to po žatve. Do strožliaku sa tak každým rokom dostala čerstvá voňavá slama.

Pružinové matrace

Radikálne zmena v koncepcii matraca nastala až 19. storočí. Pri výrobe matracov sa začali používať pružiny. Výrobcovia týchto matracov sa na začiatku inšpirovali technológiou pružných sedadiel konských kočov.  Pružinové matrace boli na kontaktnej strane zjemnené bavlnou či iným mäkkým materiálov.

Tento typ pružinového matraca poznáme ako Bonell. Jeho vývojovým nástupcom sú tzv. taštičkové matrace. Taštičkový matrac je na trhu už viac ako sto rokov, dnes však tento typ matraca dosahuje neporovnateľne lepšiu kvalitu. Taštičkové matrace dnes patria medzi to najlepšie, čo si môžete kúpiť do spálne.

Penové matrace

Ďalšia výrazná zmena nastala rozvojom spracovania ropy a výroby syntetických látok. V roku 1937 bol syntetizovaný polyuretán, ktorý patrí medzi významné materiály na výrobu  matracov dodnes. Je lacný a poskytuje relatívne dobré úžitkové vlastnosti.

Polyuretánová pena spred druhej svetovej vojny je diametrálne odlišná od toho, čo poznáme dnes. Technológia výroby tohto materiálu výrazne pokročila a súčasná polyuretánová pena má výrazne lepšie vlastnosti.

Na polyuretánovej pene sú založené aj ďalšie kvalitné materiály používané na výrobu matracov. Poznáme napríklad studenú (HR) penu či pamäťovú penu. Pamäťová pena je produktom výskumu americkej vesmírnej agentúry NASA, ktorá potrebovala spoľahlivý materiál pre ochranu kozmonautov v raketoplánoch.

Máte otázky, chcete poradiť s výberom matraca, postele, či iného vybavenia spálne?
Neváhajte a kontakujte nás.