Čo je potrebné vedieť o spánku?

Ak ste sa rozhodli investovať do kvalitného matraca, určite si uvedomujete význam spánku vo svojom živote. Pochopiť dôležitosť spánku je prvým krokom k tomu, aby ste mu venovali patričnú pozornosť. K tomu, samozrejme, potrebujete informácie. A to nie hocijaké – pravdivé, ktoré sú rešpektované vedcami po celom svete. V rôznych populárnych médiách sa o spánku šíria polopravdy až výmysly.

V tomto článku nájdete hneď niekoľko poznatkov o spánku, o ktorých si myslíme, že sú pre pochopenie celého javu dôležité.

Potreba spánku je rôznorodá

Určite ste už počuli niečo také, že každý človek by mal spať denne minimálne 8 hodín. Inak to bude mať negatívny vplyv na jeho schopnosť sústrediť sa, na jeho pamäť a v konečnom dôsledku aj na jeho zdravie.

Pravda je však taká, že mnohým ľuďom stačí aj výrazne menej spánku ako spomínaných 8 hodín. Tento údaj hovorí iba o najbežnejšej potrebe spánku medzi ľuďmi. Väčšina ľudí potrebuje spať približne 8 hodín, no potom sú tu takí, ktorým stačí menej alebo naopak potrebujú viac.

Čo to znamená pre bežného človeka? Ak sa cítite dokonale sviežo po 6 hodinách spánku, nemá žiadny zmysel v posteli vylihovať ďalšie dve hodiny, aby ste splnili nejakú 8-hodinovú normu. Ak sa však cítite aj po 8 hodinách ospalý, pokojne ostaňte v posteli trochu dlhšie.

Spánok je aktívny proces

Nejako sa rozšírilo, že spánok je fáza, kedy sme v totálnom útlme. Nič sa nedeje, skrátka iba spíme. Vedci toto tvrdenie už niekoľkokrát vyvrátili. Naše telo nejako aktívne nie je, no mozog pracuje na plné obrátky.

Nie počas celého spánku, ale iba v určitých fázach. Tie poznáme ako REM fázy a sú výrazne kratšie ako nonREM fázy, kde je mozog relatívne pokojný. V REM fáze spánku sa nám prihodí väčšina snov. Pokojne môžeme povedať, že počas REM fázy je náš mozog aktívnejší ako za bdenia. Dokazuje to niekoľko experimentov, pri ktorých sa merala spotreba kyslíka a glukózy. V určitých momentoch REM fázy spánku mozog spaľoval viac kyslíka a glukózy ako v bdelom stave.

Vnútorné hodiny ovplyvňujú únavu

Je zrejmé, že to, ako veľmi sme unavení, závisí predovšetkým od toho, koľko času sme bez spánku. Človek, ktorý nespal 20 hodín, bude určite unavenejší ako človek, čo nespal 10 hodín.

Na únave sa však podieľajú aj vnútorné hodiny. Náš biorytmus. Telo je nastavené na nejaký režim. Zvyčajný čas zaspávania, zvyčajný čas vstávania. Telo a mozog predpokladajú tieto časy a prispôsobujú im rôzne procesy. Do určite miery s nimi môžete bojovať. Ak sa pokúsite prečkať noc bez spánku, najväčšiu krízu budete mať okolo štvrtej hodine ráno. Toto je zvyčajne čas, kedy je telo počas spánku v najväčšom útlme. Preto sa budete o štvrtej ráno cítiť horšie ako o desiatej predpoludní.

Zaspávanie nemusí byť jednoduché

Alebo inými slovami, tento proces je do veľkej miery mimo našu kontrolu. Situácia je tu podobná ako pri ostatných činnostiach, ktoré nepodliehajú našej vôli. Napríklad také trávenie. Pohyb jedla zo žalúdka cez tenké do hrubého čreva nemáte šancu vôľou ovplyvniť. Všetko si to riadi mozog sám. Dokážete akurát ovplyvňovať vonkajšie podmienky.

Ak si ľahnete do postele s cieľom, že chcete zaspať, akékoľvek sústredenie vám v tomto smere veľa nepomôže. Záleží na tom, ako ste unavení, kde sa nachádzajú vaše biologické hodiny a podobne.
Vôľou však dokážete ovplyvniť viacero vecí, ktoré následne zaspávanie zjednodušia alebo skomplikujú.

Ak chcete mať nenarušený proces zaspávania, vyhýbajte sa pred spánkom jedlu, kofeínu, sledovaniu televízie či práci s počítačom, tabletom alebo smartfónom. Prečo?

Kofeín stimuluje mozog a pred spánkom chcete dosiahnuť presný opak. Jedlo aktivizuje tráviaci trakt, čo opäť nie je dobré spájať so spánkom. Obrazovky zase vyžarujú svetlo, ktoré zvyšuje aktivitu mozgu.

Konzumácia alkoholu naopak zaspávaniu pomáha. Napriek tomu takúto pomoc nemožno odporúčať. Problém je v tom, že alkohol síce pomôže so zaspaním, výrazne však znehodnotí kvalitu spánku.
Zaspávaniu pomôže napríklad horúca sprcha pred spánkom. Rovnako aj absencia svetla a ticho.

Prečo vôbec spíme?

Napriek všeobecnému vedeckému pokroku stále nevieme s určitosťou povedať, prečo vôbec spíme. Vedci predpokladajú, že spánok plní dve hlavné funkcie – regeneráciu tela a organizáciu vnemov v mozgu. Akokoľvek to je, dnes vieme, že bez spánku nedokážeme žiť.

Dôsledky nedostatku spánku sú rôzne

Nedostatok spánku sa prejavuje u rôznych ľudí rôzne. Niekto sa so zníženým množstvom spánku vyrovnáva lepšie. Niekto trpí aj pri minimálnej strate spánku. Intenzita je rôzna, ale pre všetkých platí v podstate to isté – nedostatok spánku vedie k problémom s koncentráciou, pamäťou a ďalšími kognitívnymi funkciami.

Spánok a genetika

Výskum spánku sa v súčasnosti sústreďuje najmä v oblasti genetiky. Tu sú možnosti na získavanie nových informácií stále obrovské. V posledných rokoch veci objavili gény, ktoré majú špeciálny vplyv na spánok. Identifikovali napríklad gén, ktorého nositeľ sa lepšie vyrovnáva s už spomínaným nedostatkom spánku ako jedinec, ktorý tento gén nemá.