Rastliny, vďaka ktorým máme špičkové matrace

Ľudstvo využíva prírodné materiály na spanie už celé tisícročia. Na začiatku to nebolo nič viac ako hŕba lístia a konárov, neskôr sa mäkkými prírodnými materiálmi plnili látkové vrecia, čím započali vznik prvých matracov.

S príchodom prvých syntetických materiálov na konci 19. storočia si ľudstvo myslelo, že prírodné materiály budú čoskoro minulosťou.

Čuduj sa svete, sme v roku 2017 a stále častejšie počúvame výrazy ako kokosová doska, latexová pena a podobne. Tieto materiály sa pritom nepoužívajú v lacných matracoch, na ktorých by chcel výrobca ušetriť. Kokos aj latex sú považované za luxusné materiály, ktoré nájdete iba v lepších výrobkoch.

V tomto článku sa bližšie pozrieme na rastliny, vďaka ktorým máme tieto materiály k dispozícii.

Krátko o latexovej pene a kokosovej doske

Latexová pena je materiál, ktorý nájdete v tzv. latexových matracoch. Používa sa aj ako povrchová/kontaktná vrstva v pružinových či sendvičových matracoch. Obľúbená je najmä pre svoje ortopedické a antimikrobiálne vlastnosti. Latexová pena sa vyrába z latexu. Ten nájdete v asi 10 percentách kvitnúcich rastlín. Tie latex využívajú na ochranu voči vonkajším nepriateľom – najmä baktériám a plesniam. Je výborné, že latex si zachováva antimikrobiálne vlastnosti aj pri a po jeho spracovaní.

Kokosová doska plní v matraci úplne rozdielnu funkciu. Výrobcovia matracov ju využívajú na spevnenie matraca – na zvýšenie jeho tvrdosti. Veľkou výhodou je, že kokosová doska zvyšuje tvrdosť bez toho, aby narušila vzdušnosť matraca. Je naopak mimoriadne vzdušná, čo je naozaj dôležité z pohľadu hygieny. Kokosové vlákno navyše rovnako ako latex disponuje prirodzenými antimikrobiálnymi vlastnosťami.

Kokosovník

Kokosovník je vysoká palma – môže dorásť do výšky aj cez 30 metrov. Listy vyrastajúce z koruny môžu mať dĺžku až 6 metrov. Jedna kokosová palma má ročne 50 až 60 plodov, ktoré dozrievajú priebežne – takže úroda sa zberá celoročne. Čo pochopiteľne v tropických podmienkach nie je problém.

Najväčším producentom kokosu sú Filipíny. Druhá je Indonézia a tretia India. Toto poradie by malo platiť aj pre produkciu kokosového vlákna.

Kokosovník sa pestuje už cez 3000 rokov. Prvé záznamy o cielenom pestovaní kokosovníka pochádzajú z Indie z obdobia približne tisíc rokov pred naším letopočtom. Z kokosového orecha sa získavala pitná voda (kokosová voda je sterilná). Dostupnosť neškodnej vody v minulosti nebola ani zďaleka samozrejmosťou. Zo škrupiny sa vyrábali rôzne rastliny a z vláknitého obalu sa tkalo.

Kokos je plod mnohých využití. Kokosová múčka sa u nás používa napríklad pri pečení. Je to postrúhané kokosové mäso, ktoré sa pri dozrievaní orechu tvorí na jeho vnútornej strane. No vráťme sa späť k matracom. Kokosová voda a kokosová múčka nemajú s týmto priemyslom veľa spoločného. Pre výrobu matracov je najdôležitejší vláknitý obal kokosového orecha.

Pokiaľ by ste si chceli zmajstrovať kokosovú dosku doma, kompletne na vlastnú päsť, museli by ste si na záhrade zasadiť kokosovník. Kokosovník vyrastá zo semena – kokosového orechu. Kokosové orechy sa bežne predávajú aj u nás, no z takéhoto orechu by vám kokosovník určite nevyrástol. Orech, ktorý kúpite v supermarkete je totiž zbavený vláknitého obalu, ktorý mu pomáha v klíčení.

Kaučukovník

Hevea brasiliensis je vedecký názov stromu, ktorý u nás poznáme pod menom kaučukovník. Dorastá až do výšky 40 metrov. Je teda ešte vyšší ako kokosovník. Toto však platí iba v prírode. Na plantážach vo výške jednoznačne dominuje kokosovník, ktorý je tu rovnako vysoký ako v prírode. Kaučukovník je však v takomto prostredí omnoho nižší a do výšky 40 metrov by sa ich zmestilo len niekoľko.

A pravdupovediac, majiteľom kaučukovníkových plantáží to vyhovuje. Ide totiž o biznis. Z tohto dôvodu sa pestované kaučukovníky zriedka dožívajú viac ako 30 rokov. Po tomto veku sa ich ekonomickosť výrazne znižuje a pre majiteľa plantáže je výhodnejšie takýto starší strom nahradiť novým. Vo voľnej prírode by sa kaučukovník dožil aj sto rokov.

Latex sa z kaučukovníka získava narezávaním jeho kmeňa. Zárez sa robí do žily do takej hĺbky, ktorá nepoškodzuje rast stromu. Následne sa vytekajúca biela tekutina zberá do nádob.

Kaučukovník je pôvodom z Južnej Ameriky. Až do 19. storočia by ste tento strom našli iba v Amazonskom pralese. Vynález vulkanizácie gumy v roku 1839 však všetko zmenil. Z kaučukovníka sa zrazu stala významná priemyselná plodina a začal sa vysádzať po celom svete.

Máte otázky, chcete poradiť s výberom matraca, postele, či iného vybavenia spálne?
Neváhajte a kontakujte nás.